Ešte počas pobytu v Egypte videl chudobných roľníkov pri zavlažovaní polí. Títo na premiestňovanie vody z nižšej hladiny na vyššiu používali tzv. nekonečnú skrutku. Azda ju vynašli staroegyptskí technici, ale ako prvý ju opísal Archimedes. A podľa neho dostala aj meno „Archimedova skrutka“. Bola to obrovská špirála uzatvorená v drevenom valci.
    Pri otáčaní posúvala skrutka vodu pozdĺž svojho závitu, pričom sama vpred nepostupovala. Tento dômyselný mechanizmus sa v niektorých krajinách používa doteraz. Dlho však nikoho nenapadlo skrutku využiť nielen na čerpanie vody, ale aj na upevňovanie. Stredovekí stolári a tesári používali na zmontovanie nábytku a drevených konštrukcií budov drevené kolíky alebo kovové kliny. Až v 16. storočí sa začali vyrábať klince so závitom, ktoré lepšie držali. To už bol iba krôčik k vzniku skrutky. Skrutky sa začali všeobecne používať na upevňovanie až na konci 18. storočia, keď prišli na metódu, ako ich lacno vyrábať.